Ladislav Špaček absolvoval ostravskú Pedagogickú fakultu, vyštudoval aj pražskú Filozofickú fakultu, kde na katedre českého jazyka prednášal o vývoji spisovnej češtiny. V roku 1990 nastúpil do Českej televízie ako politický redaktor a moderátor, ale už o dva roky dostal ponuku od Václava Havla. Pracoval pre neho až do konca jeho funkčného obdobia vo februári 2003. Na cestách s prezidentom obletel štyrikrát zemeguľu. Dnes pracuje v komunikačnej agentúre TV Praha, nakrúca seriál Etiketa o slušnom správaní a prednáša o mediálnej komunikácii. Je ženatý (s manželkou Evou sa zoznámil ako pätnásťročný), majú dospelého syna a dcéru. Je znalcom hviezdnej oblohy a vo voľnom čase holduje cyklistike.
Aké to je, keď je pán prezident dramatik?
Má zmysel pre neobvyklé situácie. Typické boli jeho prepadovky. Vždy keď sme išli sme na nejakú pracovnú cestu, pýtal sa aký závod, či kasárne sú v okolí. Bolo to jeho tajomstvo. A zrazu len tak v aute ochranke povedal: Zastavte! Ideme sa pozrieť na policajnú stanicu. Či tam nespia. A šli sme.
Vraj pán prezident miloval autá...
A navyše bol skvelý vodič. Raz mali rokovanie v závode Tatra Kopřivnice. Prezident sa spýtal, či nevyvíjajú nový automobil. Áno, pán prezident, nový model 613 a bude sa zhodou okolností volať prezident. Rád by som ho videl. To nemôžete, je to veľmi tajné, je to jediný model. Ja som prezident, ja môžem. Nádhera, utrúsil keď zbadal auto v špeciálnom oddelení závodu. Sadol si dovnútra, zaklapol dvere. Dúfam, že v tom nie je benzín, napadlo ma. Ale to už prezident naštaroval. "Kluk" z ochranky, ktorý ho poznal ešte stihol skočiť do auta a prezident už osemdesiatkou vyrazil z haly na dvor medzi zamestnancov. Von zo závodu sa našťastie nedostal, bola stustená závora. Potom nám úplne zmizol z očí, ale o pár minút auto bezpečne nacúval na to isté miesto.
Václav Havel bol doma a najmä v zahraničí veľmi obľúbený politik. Popularita, rešpekt, moc, to všetko znamená aj obdiv žien...
On má zvláštne charizma. Nie je to žiadny ???andol??? suverén, je skôr plachý. Aj preto vzbudzoval u žien obrovské sympatie, často to bola taká materská starostlivosť. Je to pekný chlap, dievčatá, ale aj tie najstaršie ženy si ho túžili pohladiť.
Václav Havel a ženský idol?
Raz som pri návšteve malého českého mestečka začul ako sa ženy pýtajú jedna druhej: "Kde je? Ja ho medzi tými ochrankármi nevidím." A tak som im poradil: "Ten malý, v tom hnedom saku." A oni nahnevano na mňa: "Vás som si z tej televízie tiež predstavovala väčšieho!" Je veru nebezpečné uraziť ženský ideál.
Teda na hrad určite chodili aj milostné listy...
Ženy sa mu skutočne zverovali a listy boli aj milostné. Na takéto veľmi osobné záležitosti mal pán prezident zvláštnu tajomníčku.
Názor Václava Havla mal vo svete značnú váhu. Čo ste robili ako jeho hovorca, keď vám napríklad o polnoci zavolal novinár z Ameriky a chcel vedieť čo si myslí prezident o klonovaní?
No rozhodne som ho nemohol zobudiť telefónom. Názory pána prezidenta som poznal tak dokonale, že som odpovedal zaňho. Takže on sa o mnohých svojich výrokoch dočítal až ráno z novín.
Trval na tom, aby ste vždy presne tlmočili jeho slová?
Iba veľmi výnimočne. Na presnej formulácii trval pri citlivých témach. Napríklad česko-nemecká deklarácia. A samozrejme, ak sa komentovalo jeho súkromie. Rešpektoval som to.
A keď vám to náhodou nevyšlo...
Vynadal mi, ale po svojom. On sa nehneval tak, že by na niekoho kričal. Iba chodil po miestnosti a mrmlal si: "To teda mohlo byť lepšie." Ale ja som už vedel, že je mimoriadne nespokojný.
Spomínate si na takúto nespokojnosť?
Počas povodní pred dvoma rokmi v Prahe. Pán prezident bol v zahraničí a lietadlo na návrat do republiky nebolo k dispozícii. Novinárom som preto popravde povedal, že pán prezident s návratom v tejto chvíli neráta. O tri hodiny sa síce lietadlo podarilo zohnať, ale v rádiu to už šlo...
O Václavovi Havlovi je známe, že je mimoriadny extrovert. To musela byť pre vás ako hovorcu hotová pohroma.
Hrozné problémy... Ako dôverníkovi mi po príchode do práce hodinu rozprával o najintímnejšich veciach. Čo sa mu snívalo, čo ho bolí. Ale musel som ho krotiť, keď pri stretnutiach niekedy hovoril, že by s prezidentovaním už najradšej "sekol". Že je to ťažký život bez súkromia. Vtedy som sa ho pýtal: "Prečo im to hovoríte?"
A novinári si mohli zgustnúť...
Niekedy dravým novinárskym "vlčiakom" prezradil aj embargované informácie. "Tak nech to z príspevku vyhodia", odpovedal mi na moje výčitky. On nerozumel prečo novinári nebudú čakať so správou, že minister vnútra podá budúci týžden demisiu.
Prečo Václav Havel nedával rozhovory českým médiam?
Prezident odmietal dávať ústne rozhovory, ktoré mal potom čítať v písanej podbe. Ako spisovateľ to považoval za znásilnenie jazyka. Raz si s istou redaktorkou navzájom podávali notebook. Ona mu napísala otázku a on jej napísal do notebooku odpoveď. Ozaj kuriózny rozhovor.
Rešpektoval váš názor?
On bol celý život zvyknutý diskutovať. Hovoril: "Mám nápad a zaujíma ma váš názor". A často ustúpil, ak sa mu to potom zdalo ako hlúposť. Ale bol to tiež hrozný "paličák". Niektoré veci si však nedal rozhovoriť nikdy.
Súkromné?
Áno. Najmä na manželku bol mimoriadne citlivý. Napríklad sa náhle rozhodol vysvetliť verejnosti ako je to s "barandovskými terasami". Objavili sa totiž útoky na Dášu, ktorá to vtedy vlastnila. Nesúhlasil som.
Kto vyhral?
On. Napísal si to vyhlásenie sám. Ja som to potom odmietol odoslať do českej tlačovej agentúry. "Aké je tam telefónne číslo?," spýtal sa ma. "Nepoviem." Nakoniec si ho zistil.
Asi nie je ťažké uhádnuť, kto mal naňho najväčší vplyv.
Rozhodne jeho žena Dáša. Ale obom manželkám Oľge aj Dáše veľmi načúval. Oľga bol veľmi múdra sčítaná žena, s obrovskými životnými skúsenosťami. Mal som ju veľmi rád. Našli sme si k sebe cestu za pár hodin.
A s pani Dagmar?
To bolo zložitejšie. Ona zrazu vstúpila do práce zohratého hradného tímu. Jej rola bola veľmi ťažká a naše zžívanie šlo ztuha.
Dajú sa nejako porovnať obe manželky Václava Havla?
Oľga bola vzácna žena, ktorá pre neho znamenala bezpochyby najviac.
Pani Dagmar určite na popularite nepridalo, ani keď sa zrazu objavila pri chorom prezidentovi v novembri 1996.
Vtedy to bolo najťažšie. Ona totiž vtedy nebola jeho žena, brali sa až v januári 1997. Teda oficiálne bola len akoby jeho kamarátka. Prezident ju však preferoval, všetci sme to museli rešpektovať.
Potom prišla nečakaná svadba...
Z nemocnice sa pán prezident vrátil pár dní pred Silvestrom 1996. Nakrútili sme teda novoročný prejav uňho doma, bol vtedy veľmi slabý. Ale už štvrtého januára sa prekvapivo oženil...
Prekvapivo aj pre vás?
Mne to povedal ešte mesiac predtým v nemocnici. Vtedy plánoval, že sa tajne ožení na Hrádečku v dedinke Mladé Buky. Šéf ochranky Antonín Maňana si mal objednať svadbu na svoje meno a potom tam mal vstúpiť Václav Havel s Dagmar Veškrnovou...
Čo ste mu ohľadom svadby radili?
Aby rozhodne počkal. Že si nemôže byť istý, či bude "fit". On je však muž neuveriteľnej vôle.
Ako hovorca prezidenta ste neskôr museli žehliť aj problémy pani Dagmar s bulvárom...
Prezident bol skutočne veľmi citlivý na to, čo sa o Dáši písalo a ona samozrejme tiež. Vtedy prišli za mnou a chceli reagovať. Ja som však bol zásadne proti takejto polemike hlavy štátu s bulvárom.
Napríklad?
Napríklad, aby prezident riešil "verejný problém", či si Dáša šaty od Bianca Matragio iba požičala, alebo si ich kúpila za 400 000 korún. Oni si však takúto reakciu často presadili.
Václava Havla mali ľudia radi aj preto, že bol roky ozaj ľudovým prezidentom. Že mal napríklad rád pivo.
On a alkohol, to sú skôr legendy. Dal si možno dve pivá denne, ale sedieť v krčme a piť, to nie. Skôr poobede pohárik bieleho vína a bolo mu jedno aký je to druh.
A iné hriechy? Životospráva?
Životospráva žiadna. Aj po návrate z nemocnice úplne odmietal ovocie. "Pomaranč? Z toho budem pokvapkaný. Banán? To chutí ako surový zemiak. A čo to znamená zdravotná prechádzka?" Keby mohol, tak vládne z postele. Raz dostal do daru bicykel, zobral si ho na dovolenku do Slovinska. Telefonoval som z Prahy ochranke, ako sa mu darí. Odpoveď: "Prezident bicykloval, ale už spadol a je celý doudieraný."
Mal nejaké obľúbené jedlo?
Vôbec nič. On neraňajkoval, neobedoval, možno tak riedku polievku. Pýtal som sa sám seba: "Z čoho ten človek vlastne žije?"
Vraj ho teraz možno stretnúť v Prahe úplne samého...
To som rád, že to takto vníma verejnosť. Pravda je, že vždy je s ním niekoľko nenápadných mužov.
Zostali ste s kontakte?
Môžem mu kedykoľvek zatelefonovať.
O Václavovi Havlovi viete prakticky všetko. Mohli by ste o ňom vydať ozaj zaujímavé memoáre...
Moje preverenie Národného bezpečnostného úradu má štvrtý, najvyšší stupeň. Vzťahuje sa však iba na utajované skutočnosti. Teda vám napríklad nič nepoviem o rokovaniach pána prezidenta s bezpečnostnou službou. Vydavatelia mi však už ponúkli zaujímavé honoráre za vydanie škandalóznych historiek. Vždy som však riadil vkusom, mravným presvedčením a profesionalitou. Asi si to zoberiem so sebou do hrobu.