Ako súvisí etika s etiketou?
Etika dáva základné mantinely vzťahov medzi ľuďmi, etiketa určuje jemné pravidlá spolužitia.
Slovo etiketa znamená aj nálepku označujúcu obsah nejakej nádoby. Je etiketa viac o forme či aj o obsahu správania?
Etiketa nie je to súbor pravidiel napísaných v hrubých knihách, ale životný štýl. Základné princípy etikety sú ohľaduplnosť, takt a empatia, nie to, že vidličku držíme hrotmi dole. Bez hlavného obsahu by to bolo len bezduché napodobovanie chimerických pravidiel.
Odkedy hovoríme o etikete v dnešnom zmysle?
Zrodila sa na dvore Ľudovíta XIV. na prelome 17. - 18. storočia. V tom čase popisovala skutočne kurtoázne prejavy. Víťazstvom buržoázie etiketa postupne scivilnela. Za posledných 20 rokov sme svedkami obrovskej dynamiky, maily nahradili klasické listy, sme stále
ležérnejší a praktickejší Dostávame sa k dileme, či máme začať postupne chodiť v teniskách do národného divadla, alebo sa ešte pokúsime udržať isté pravidlá. Ak sa rozpadnú, aj tí, čo ich búrali, budú pociťovať ich absenciu.
Umelci vždy bojovali proti dodržiavaniu noriem správania sa.
Vrstva bohémov bude vždy chodiť inak oblečená, ich tvorba aj ich správanie musí byť výnimočné. Toto sa bude vždy v spoločnosti tolerovať, ale napríklad mladí manažéri etiketu potrebujú.
Mladí v maskáčoch môžu často zastávať oveľa morálnejšie pozície ako poniektorí mladí manažéri, ktorý svojim slušným oblečením dávajú najavo súhlas s establišmentom.
Vieme dobre, že je to všetko lož a klam, že je to nespravodlivé, ale pravidlo šaty robia človeka, stále platí. Podľa toho, ako vyzeráte, sa posudzuje aj vaša úspešnosť.
Kde začína snobizmus?
Snobizmus bol už aj na dvore Ľudovíta XIV. Je to aj záležitosť povahy, ak sa niekto skrýva za zásterku dobrého správania.
Prečo ste vydali Novú veľkú knihu etikety?
Má zhruba dvojnásobný rozsah ako tá, ktorý vyšla pred rokom a pol. Je rozšírená o nové potreby a situácie vznikajúce napríklad v mobilnej či elektronickej komunikácii, pri golfe, na jachte, či na dostihoch. Mladí manažéri žijú dnes bohatým spoločenským životom,
Prezident Václav Havel, ktorému ste roky robili hovorcu, pôsobil veľmi neformálnym dojmom. Nemali ste problém naučiť ho diplomatikú etiketu?
Veľmi dlho si zvykal. Problém bol prinútiť ho vôbec, aby začal nosiť sako, neodnaučil sa ale napríklad brať mokasíny k obleku. Musel som byť ale opatrný pri formulovaní svojich výhrad. Ak som to prehnal, zvykol mi povedať – tak na to si nájdite iného prezidenta. Ale Havel je inak švihák, ktorý sa vie obliecť a správa sa bezchybne.
V čom bol iný ako kariérni politici?
Nemal klasické vzdelanie v histórii či politológie, nikdy predtým nehovoril k davom, nevedel ani dobre po anglicky. Bol hodený do politiky ako do studenej vody, ale správal sa spontánne. Bol takou ikonou, že ľudia stále v radoch, aby ho zahliadli. Charizmatická je na ňom práve tá jeho plachosť.
Nebola nikdy hraná?
On je skutočne plachý. Keď sme niekam šli, pýtal sa ma často, či tam budú ľudia. A musíme tam ísť? A musíme niečo hovorit? A o čom mám hovoriť? Ja som bol päťkrát častejšie na obrazovke ako on . Klausovho hovorcu nikto nepozná.
Ako vnímate Klausovo odmietanie Lisabonskej zmluvy?
V tomto sa Václav Klaus sa ukázal ako trucovitý politik, ktorý nevie, ako by na seba upútal pozornosť. Od štátu, ktorá dostáva od Európy nevueriteľné peniaze na svoj rozvoj, to bolo až nečakane podlé správanie. Už aj tak sme nemali dobrú povesť, keď sme predsedali EÚ, v polovičke nášho obdobia sme kvôli hašterivosti zhodili našu vládu. Klausovým odmietaním Lisabonskej zmluvy sme hanbu defnitívne potvrdili. Prestíž Českej republiky utrpela na dlhé desaťročia dopredu.
Mohli by ste pracovať aj pre prezidenta Klausa?
N ikdy. Máme úplne iné východiská pre posudzovanie politických princípov. odlišností je toľko, že je vylúčené, že by došlo k nejakému prieniku.Zatiaľ čo Václav Havel je silne proeurópsky založený a žije problémami celej planéty, Václav Klaus je protieurópsky nacionalista. Klaus má zúžený pohľad na svet, neberie napríklad do úvahy tzv. občiansku spoločnosť. Kým Havel bol ako prezident orientovaný na transatlantickú spolprácu, Klaus má tesnejšie vzťahy s Ruskom. Nikdy som nebol profesionálny hovorca, robil som pre Havla len z vrelých sympatií. Chcel som istý čas prežiť po jeho boku, myslím, že je to celkom mimoriadna osobnosť.
Mal Havel dostať Nobelovu cenu za mier?
Jednoznačne by si ju zaslúžil. Je svetovou ikonou boja proti totalite a transformácie k demokracii. Vždy som bol dojatý ak volali jeho meno aj ľudia, ktorí o Českej republike ani nepočuli. Je prapodivné, že odkedy bol Havel po prvý raz nominovaný, už túto cenu dostali tí najrozličnejší ľudia. V prípade Baracka Obamu išlo len o akýsi preddavok do budúcnosti. Je to skôr danajský dar. Obama sám môže byť z nej v rozpakoch, lebo táto cena len ešte viac zvýšila očakávania.
Myslíte si, že Obama oveľa viac sľúbil, ako dokáže splniť?
Vždy som mal pocit, že je 70 percent jeho popularity sú chiméry a očakávania. Do Obamu sa projektujú spredstavy najrôznejších vrstiev americkej spoločnosti. Už teraz sa začína ukazovať, že sklamanie bude tak vysoké, aké vysoké boli očakávania. Aj Havla by boli nosili spočiatku na rukách, za niekoľko rokov už Havel mohol aj za to, že niekomu skrachovala firma.
Podporili ste myšlienku stavania radaru na území českej republiky. Sklamalo vás Obamovo rozhodnutie tieto plány zrušiť?
Hlboko. Dúfali sme, že získame významnú pozíciu v americkoum strategickom pláne zabezpečenia Európy. Naraz sme sa opať ocitli na periférii Európy. Dnes je jasné, kam až siaha sféra ruského vplyvu a to je pre nás veľmi zlá správa. To, že Obama Rusku v tejto veci ustúpil, je to z jeho strany chyba, ktorá sa mu vypomstí vo väčšej agresitivite Ruska. Ale Obama potrebuje Rusko kvôli Afganistanu, ktorý je teraz prioritou americkej politiky.
Prezident Havel a zrejme aj vy s ním ste podporovali americkú intervenciu v Iraku. Neprehodnotili ste tento postoj?
V žiadnom prípade nie. Odpovedzme si, o čo išlo? Zbaviť Irak najhoršej totalitnej diktatúry
To sa predsa podarilo!
Kritici americkej vojnových operáciach v Iraku však poukazujú na obrovské civilné obete.
Pri vojenských akciách sú vždy aj civilné obete. Dnes ide ale skôr o vnútorný terorizmus, Američania sa stiahli, Iráčania útočia na Iránčanov. Ukáže sa, či nový režim bude mať dosť síl na vykorenenie terorizmu.
Stretávate sa ešte s Havlom?
Potrebovali sme si trochu od seba odpočinúť, boli sme spolu jedenásť rokov, po nociach, na cestách. Vidíme sa stále na istých spoločenských akciách, v lete som bol za ním na Hrádečku
Čo si myslíte o neuskutočnenej návštevu maďarského prezidenta László Sólyoma na Slovensku?
Vždy ťažko nesiem, ak sa do diplomacie vnášajú emócie i osobné animozity. Podobné veci vec veľmi zaťažujú medzinárodné vzťahy, pôsobia ako katalyzátor konfliktov, ktoré môžu skončiť zle. Spomeňme si ako celkom nenásilne začala vojna v Bosne, je to démon.
V slovensko-maďarských vzťahoch vidím historické animozity. Nechápem, ako je možné, že sa od nich nevedia súčasné generácie odpútať. Nejde predsa o žiadne územné nároky, či o dominanciu, ale o spolužitie dvoch národov, ktoré už možno čoskoro budú žiť vo federácii európskych štátov.
Dodržala maďarská strana správny diplomatický postup?
Ak slovenská vláda tvrdila, že o návšteve prezidenta nevedela, dopúšťala sa vedomej lži. Ak bol o nej informovaný slovenský veľvyslanec, tak to bola najvyššia forma komunikácie, aj keď nebola potvrdená nijakou písomnou nótou. Slovenská strana mohla tomuto rozhodnutiu klásť diplomatický odpor, mohla maďarskému prezidentovi naznačiť, že by bolo lepšie návštevu odložiť, ale nemôže klamať, že nebol dodržaný správny postup.
Môže byť prezident na súkromnej akcii v cudzom štáte?
Môže, napríklad aj je na liečení či ak ide navštíviť kamaráta zo štúdií. Ale tvrdiť, že prezident mal ísť na súkromú akciu do Komárna sa v tomto prípade nedalo. Bola to síce neoficiálna, ale zato pracovná návšteva, ktorá mala veľký politický dosah a mala byť pripravená citlivejšie. Všetko v tomto prípade naberá emotívny význam. Ale aj slovenská strana podľahla emóciám a zamotala sa do argumentácie. Obom stranám chýba veľkorysosť.
Akú dohru môže mať tento incident ešte na európskej úrovni?
Žiadny súd nemôže rozsúdiť, ako majú vyzerať bilaterálne vzťahy, Slovensko si to musí s Maďarmi vyriešiť samo. Čo by aj vyriešilo uznesenie akéhokoľvek súdu? Ide o to odstrániť nacionalizmus z 19. storočia. Je pravda, že niektoré kroky maďarskej strany mi pripadajú prehnané a Slováci ich asi podvedome nesú ťažko. My sa už na to dívame ako na trochu nepochopiteľný spor. O problémoch so sudetskými Nemcami, ktoré sme kedysi mali, naša dnešná mladá generácia už nič skoro nevie. Dúfam, že vaša budúca generácia vyrieši aj tento spor.
Ako vnímte prebiehajúce oslavy Nežnej revolúcie? Deformujeme a privastňujeme si toto výročie?
Každý si berie niečo z historických udalostí pre seba. Historici, vedia, ako si pamätníci začínajú postupne upravovať svoje spomienky podľa toho, ako sa išiel neskorší vývoj.
Pre niektorých môže byť November zbytočný, lebo neuspeli, ale vtedy s nadšením zvonili kľúčmi a radovali sa zo slobody. Milo ma prekvapilo, že je v oslavách 17. novembra zaanganžovaných toľko mladých ľudí ktorí si tieto udalosti ani nemôžu pamätať. V Prahe sa pripravuje s dôkladnosťou a s nadšením rekonštrukcia sprievodu. Pritom mnohé iné udalosti, ktoré formovali našu generáciu, napríklad rok 68, už mladí vnímajú asi tak ako Bitku na Bielej hore. Dnes žijú mladí už inými problémami aj inými motiváciami.
Vy ste sám prežívali pomerne náročný generačný konflikt.
Keď som začal pracovať na hrade, moj syn bol práve búrlivým anarchistom. Posmieval sa mi, že som „kravaťák“ . Žil neusporiadane, nerešpektoval pravidlá, ktoré som v rodine držal. Jedného dňa som po ňom pri hádke hodil hrnček. On sa otočil, nič si so sebou neobral a odišiel z domu. Mal len 16 rokov. Nevideli sme sa niekoľko rokov.
Nevedeli ste ani, kde je?
Po rokoch som zistil, že prvé dni spal kdesi pod mostom, potom u kamarátov, neskôr si našiel byt. Doštudoval konzervatóriu, na štúdia na FAMU som mu nedal ani korunu, živil sa sám. Ozval sa až z obkľúčeného Sarajeva, v ktorom natočil film Mladí muži spoznávajú svet.
Ked sme raz s prezidentom Havlom prišli na festival do Karlových Varov, Jiří Bartoška mi povedal, že budem prekvapený, aký film uvidíme. V tme sa zrazu objavilo v titulkoch meno Radim Spaček. Bol som z jeho filmu dojatý, plakal som ako ostatní v sále. Po projekci sme mali slávnostnú večeru. Díval som na syna, ktorého som predtým roky nevidel. Bol so prekvapený, ako vie kvalifikovane rozprávať s prezidentom, ako vyspel. Naše zblíženie išlo ťažko, ale nakoniec sme začali spolupracovať. Televízny seriál o etikete sme už robili spolu.
Nebol to z jeho „independent“ strany úsptupok?
On zmúdrel, ale ani ja už nie som taký prudký. Teraz sme najlepší kamaráti, veľmi ho dnes rešpektujem a žasnem, čo všetko vie. Práve dokončuje celovečerný snímok Pouta. Je to príbeh z roku 83 roku o tom, ako sa eštebák zamiluje do manželky disidenta, na ktorého je nasadený. Veľmi zaujímavý a krásny film.
Náš premiér bude tráviť 17. november v Moskve.
Priznám sa, že som túto správu čítal trikrát, aj tak som ju nepochopil. Premiér nebude v deň, kedy Slovensko po prvý raz nastúpilo na cestu k skutočnej slobode, so slovenskými občanmi? Toto gesto podľa mňa ľudia Ficovi neodpustia. Pôsobí to ako prehliadanie udalosťou, ktorá formovala novodobé dejiny Slovenska. Prezident Havel kvôli zdraviu obyčajne chodil na prelome roka na liečenie do Aĺp, ale vždy ráno 1. januára priletel do Budejovíc, aby sa ukázal občanom a signalizoval im, že je s nimi.
Zuzana Uličianska ©SME