Nový čas 4. 12. 2011
Ladislav Špaček o Havlovej exmilenke: Tá žena je úplne hlúpa!
Kde spravila úspešná česká spisovateľka chybu? A čo si bývalý hovorca českého exprezidenta myslí o obliekaní našich politikov?
Dlhé roky bol poradcom a hovorcom českého exprezidenta Václava Havla. Dnes je uznávaný odborník na etiketu a spoločenské správanie. Napriek tomu Ladislav Špaček všetkých upokojuje: ,,Nebojte sa, trapasy sa lepia aj na mňa!“
1. Často navštevujete Slovensko, aká je podľa vás u nás kultúra obliekania a úroveň spoločenskej etikety?
Česi a Slováci sú šťastnými súputníkmi v tom, že spoločne prežili obdobie prvej republiky a takisto i Gutha Jarkovského, ktorý bol prvým šéfom protokolu prezidenta Masaryka na Pražskom hrade. Vďaka úzkym stykom s Francúzskom sme si vypestovali vysokú úroveň etikety. Patríme k európskym krajinám, ktoré sa vedia veľmi dobre obliekať, majú spôsoby správania, vedia slušne stolovať, ale stolovanie je stále najhoršou zložkou etikety slovenskej spoločnosti, rovnako ako v Čechách.
2. V našich končinách ste považovaný za machra na etiketu, ale nevyviedli ste aj vy v spoločnosti niekedy niečo, čo nebolo vhodné?
Ak sa v spoločnosti má niekomu niečo stať, tak ja som vždy prvý. (smiech) Komu inému by sa malo niečo stať, ak nie mne? Bol som nedávno na raňajkách v najdrahšej pražskej reštaurácii s kolegom a klientom od Billa Gatesa. Objednal som si pomarančový džús vo vínnej čaši. Neuvedomil som si však, ako je jej stopka dlhá a vylial som si džús na prsia. Môj prvý pohľad patril ostatným spolustolovníkom. Nikto si našťastie nič nevšimol. Vedľa mňa stála servírka, ktorá to videla a vyviedla ma z miestnosti. Spoločníci si mysleli, že ideme na izbu. Hoci to bolo v tej chvíli asi to posledné, čo mi napadlo. Keď som sa vrátil hovoril som kolegovi: ,,To by si neveril, čo sa mi stalo!“ On však súhlasne prikývol. ,,Ty si si to všimol?“ pýtal som sa ďalej. ,,Áno, toho sa jednoducho nedalo nevšimnúť si, ale všetci sme robili, že sme si nič nevšimli.“ Keď sa niekto v spoločnosti dopustí nejakej chyby, nemôže len tak vyskočiť a kričať aké je prasa, že to bolo tento týždeň už po tretíkrát. Treba robiť, akoby nič, a ostatní taktiež aj keď vnútorne sa budú zvíjať smiechom.
3. Českému prezidentovi Václavovi Klausovi sa to však v nedávnej kauze s perom nepodarilo...Všetci si všimli, že si ho po podpise zmluvy strčil do vrecka...
Klaus je trošku zvláštny prípad. To pero bolo protokolárne, určené na to, aby si ho hostia odviezli. Ide o bežnú pamiatku na krajinu, ktorú politik navštívil. Václav Havel mal množstvo pier od prezidenta Busha, Clintona a iných, ktoré si navzájom vymenili. Keby si to pero Klaus normálne vzal a strčil do vrecka, nikoho ani nenapadne, že niečo nie je v poriadku. On s ním však začal hrať takú divadelnú etudu, že sa to nedalo nevšimnúť. Navyše Klus je dosť ironický najmä voči novinárom a kde môže, dáva im to vyžrať. A teraz mali vzácnu príležitosť konečne mu to oplatiť a zviesť sa po ňom. Takže toho všetci využili. Boli toho plné noviny, písalo sa o tom týždeň a videl to celý svet. Klus je však dostatočne sebavedomý a nevadí mu to.
4. Kto sú podľa vás najhoršie oblečené osobnosti verejného života na Slovensku?
Priznávam sa, že príliš nesledujem obliekanie slovenských politikov, pretože sa k tomu v našich médiách nedostanem. Všimol som si však Richarda Sulíka, ktorý išiel privítať veľvyslancov v košeli s krátkym rukávom a v športových nohaviciach. Sem-tam sa netrafí ani Iveta Radičová, či už nevhodným dekoltom, alebo nedávno absolvovala stretnutie s naším premiérom Petrom Nečasom bez pančúch. To si dáma v jej postavení a rokoch rozhodne nemôže dovoliť. Z čias, keď som robil hovorcu, mi vždy pripadal skvele oblečený Mikuláš Dzurinda.
5. Hoci ste odborník na protokol, nie ste vždy v obleku. Ako reagujú na váš mestský štýl ľudia?
Nedávno som nastúpil do električky a mal som na sebe džínsy, sako a košeľu bez kravaty. Oprel som sa o tyč a čítal noviny. Zrazu na Karlovom námestí nastúpil dedo. Bolo vidieť, že je to elegán z prvej republiky. Mal na sebe perfektný oblek, dokonalú kravatu, košeľu a klobúk. Dedo si ma všimol a začal si ma pred celou električkou demonštratívne obzerať. ,,Nie ste, dúfam, ten pán Špaček?“ ,,Som,“ priznal som sa. ,,A čo má toto znamenať?“ nedal sa dôchodca. ,,Viete, ja si do električky neberiem čierny oblek a kravatu,“ pokúšal som sa brániť. ,,Sú predsa aj vychádzkové obleky,“ pokračoval dedo. Električka sa kráľovsky bavila. ,,Ja viem, to mi nemusíte rozprávať, ale ak sa porozhliadnete okolo seba, kto tu má na sebe vychádzkový oblek?“ opýtal som sa a dodal, že to je taký trend. ,,Vy tomu hovoríte trend? Ja tomu hovorím úpadok!“ kričal rozčarovaný dôchodca. Na nasledujúcej zastávke som vystúpil.
6. Je pravda, že nikdy nesedíte v električke?
Nevypláca sa mi to. Kedykoľvek si v električke sadnem na nasledujúcej zastávke nastúpi babička a postaví sa nado mňa. Vedľa síce sedí pubertiak, ale ona sa nepostaví nad neho, lebo u mňa má istotu, že ja vstanem. Zvyšok električky nepozerá na toho pubertiaka, ale každý pozerá na Špačka, či sa postaví.
7. Trpíte nejakými profesijnými deformáciami? Irituje vás, ak pánom vytŕča z krátkych nohavíc chlpaté lýtko, farebná ponožka, alebo keď jedia rukami?
To so mnou zatrasie. Neubránim sa tomu, že sledujem ľudí okolo seba a všímam si ich správanie. Je to moja povinnosť. Aj knižky píšem s ohľadom na to, ako sa vyvíja etiketa v spoločnosti. Ja tie pravidlá nevymýšľam, len odpozerám, aký je aktuálny stav, a potom to vtelím do knihy.
8. V rokoch 1992-2003 ste pôsobili ako hovorca ex prezidenta Havla. Ako si na toto obdobie spomínate?
Bezpochyby to bolo najzaujímavejšie a najdramatickejšie obdobie môjho života. Precestoval som 50 až 60 krajín, zúčastnil som sa všetkých dôležitých politických udalostí doby. Stretlo ma obrovské šťastie, pretože takých vyvolených ľudí nie je na svete veľa. Za všetky skúsenosti a prežitky vďačím práve Václavovi Havlovi.
9. Havlovi boli v minulosti blízke najmä bohémske a umelecké kruhy. Dalo vám to veľa práce priučiť ho etikete? Bojovali ste?
Bola to drina. Keď Václav Havel nastupoval do svojej funkcie na Hrad, myslel si, že bude môcť i naďalej chodiť vo svetri a bunde. Dokonca v stredu zaviedol svetrový deň a všetci sme museli prísť povinne vo svetri. Druhý alebo tretí deň minister vnútra podal demisiu a už sme svišťali domov po obleky. Postupne Havel zisťoval, že sa stal významným európskym štátnikom, nedalo sa nič robiť. Musel si na to zvyknúť. Václav Havel síce vyzerá ako bohém, ale on je i súčasne veľký švihák. Jediné, čo sa nedokázal odnaučiť a čo mu zostalo, sú mokasíny k obleku. A to je úplná katastrofa! (smiech)
10. Aký máte názor na milenecký vzťah Havla so spisovateľkou Obermannovou, ktorý sa nedávno prevalil?
Tá žena je úplne hlúpa. Ak ju život obdaril takým osudovým stretnutím a mohla prežiť časť svojho života s človekom, ktorého milovala a obdivovala, ide o vnútorné tajomstvo, ktoré by si mal človek zachovať vo svojom srdci. Túto epizódu by mohla prezradiť v 70-tke v domove dôchodcov, keď tam bude písať spomienky. Ale napísať to teraz a dávať rozhovory všetkým bulvárnym novinám len preto, aby na tom zarobila, je síce rýchla sláva, no pre väčšinu ľudí tak zostala človekom, ktorým možno len pohŕdať.